reklama

Jednoduchý princíp, ktorý je pohodlnejšie nechápať

Ochranári často spochybňujú spracovanie kalamitných plôch v Tichej a Kôprovej doline ako niečo, čo je v národnom parku úplne neprípustné a nelogické. Základný argument pri rozhodovaní o tomto zásahu bol však veľmi jednoduchý - šlo o hľadanie menšieho zla. Je zaujímavé, že tento jednoduchý princíp býva neuveriteľne zložité vysvetliť aj ľuďom, ktorý obe doliny poznajú. A to už nehovorím o širokej verejnosti, ktorá má o miestnych reáliách len približnú predstavu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (102)

Každý vie, že nič v tomto svete nie je čiernobiele. Málokedy máme možnosť rozhodnúť sa medzi jednoznačne dobrým a jednoznačne zlým riešením. Tak tomu bolo aj v slávnej kauze Tichá a Kôprová.

Kalamita v novembri 2004 zasiahla značnú časť národného parku resp. tej časti z neho, ktorá je navrhovaná za "územie európskeho významu" v sieti Natura 2000. Na nasledujúcom obrázku je sivozelenou farbou podfarbená plocha Tatranského národného parku, modrou čiarou je ohraničené navrhované nÚEV 307 Tatry a sivou farbou je vyfarbená plocha zasiahnutá súvislou kalamitou. Svetlozelená označuje ostatné lesné porasty mimo národného parku, biela plocha severne od modrej čiary je Poľsko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako vidíme, vetrová kalamita zasiahla pomerne významnú časť národného parku. Ešte výraznejšie by táto prírodná katastrofa vyznela, keby som zvýraznil vegetačné pásmo lesa. Viac než polovica plochy TANAPu je totiž nad hornou hranicou lesa, v pásme kosodreviny alebo v pásme hôľ a skál. Žiaľ, nemám teraz poruke mapu s presne zakreslenou hornou hranicou lesa. Treba tiež pripomenúť, že stredom najväčších kalamitných plôch prechádza Cesta slobody a pás tatranských osád.

Táto kalamitná plocha predstavovala veľkú hrozbu pre zostávajúci les - jednak ako zdroj premnoženia podkôrneho hmyzu, jednak ako plocha zvyšujúca riziko požiarov . Preto aj väčšina tejto plochy bola s maximálnym úsilím, v priebehu asi poldruha roka, spracovaná. Na základe požiadavky ochranárov bola bez spracovania ponechaná časť kalamity v navrhovanej A zóne národného parku, v relatívne samostatnej časti kalamitiska v Tichej a Kôprovej doline. Dôvodov bolo viacero - tvrdilo sa, že premnoženie lykožrúta v týchto dolinách nehrozí a že treba aspoň časť kalamity nechať z výskumných dôvodov na samovývoj. Okrem toho sa vyskytli aj úplne neprofesionálne tvrdenia, že práve Tichá a Kôprová dolina predstavujú mimoriadne zachovalú časť TANAPu, priam až divočinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niečo bolo jasné hneď, niečo ukázal až čas. O tom, že lykožrút sa dokáže premnožiť aj v týchto, relatívne chladných, dolinách, sa dnes môže presvedčiť každý. Seriózne výskumné plochy tu dodnes nezaložil nikto - celý výskum je redukovaný na "prechádzky" vedeckých pracovníkov a aktivistov. To, že najmä kalamitné plochy v Tichej doline vznikli v umelo založených smrečinách nie starších ako 80 rokov, v blízkosti asfaltovej cesty, bolo jasné od samého počiatku. V ako-tak prirodzených lesoch vznikla iba časť kalamitných plôch v Kôprovej doline, práve tá časť, do ktorej spracovania sa nikomu príliš nechcelo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ponechané kalamitné plochy sú na nasledujúcom obrázku zvýraznené červenou:

Budúce rozhodnutie o spracovaní či nespracovaní týchto plôch malo dva rozmery - čo sa stane z kalamitnými plochami samotnými a čo sa stane z ich okolím.

Dopady spracovania/nespracovania kalamity na kalamitné plochy

V priemere vyzerajú nespracované kalamitné plochy v súčasnosti nasledovne:

Obrázok blogu

Sú husto pokryté ležiacimi kmeňmi a ich korunami, je v nich pomerne hojné zmladenie jarabiny. Smrek je v nich pomerne vzácny, rovnako ako preslávený ker zemolez čierny Lonicera nigra. Tento ker je sám o seba nechránený a v horách Slovenska pomerne hojný, je však hostiteľskou rastlinou vzácneho fuzáča zemolezového Pseudogaurotina excellens. O existencii tohto kra sme viedli s aktivistami vášnivé spory. Postupne sme zistili, že ker sa vyskytuje najmä pozdĺž dolinovej cesty a potoka, prevažne mimo kalamitných plôch. Vyskytuje sa však aj v jednej z kalamitných plôch (lokalita Krížny potok). Za svoju pochybnosť sa aktivistom aj touto cestou ospravedlňujem. Pre úplnosť však treba dodať, že zemolez je bežný rúbaniskový ker, ktorý po odrastení jarabiny aj tak zanikne. Ak by sme chceli pre fuzáča zemolezového niečo urobiť, museli by sme vytvoriť obhospodarované plôšky, na ktorých by sme zemolez chránili pred konkurenciou stromovitých drevín. ďalšie obrázky kalamitných plôch nájdete v tomto článku .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po (zvlášť opatrnom) spracovaní vyzerajú kalamitné plochy takto:

Obrázok blogu

Ako vidime, nenastala ziadna katastrofa. Harvestery pracujú na snehovej pokrývke v takto miernych terénoch veľmi šetrne. Pri pni vpredu vpravo vidíme zachovaný smriečok aj onen slávny zemolez čierny. Ubudlo tu samozrejme mŕtveho dreva, ktoré je však v súčasnosti už na slnkom ožiarených kalamitných plochách naozaj takmer mŕtve. Mŕtve drevo sa totiž na slnku vyvíja úplne ináč ako poraste, po využití lyka podkôrnym hmyzom sa stáva príliš suchým pre výraznejšie osídlenie hmyzom či hubami a riasami. Tento vývoj je, až kým nedôjde k prekrytiu dreva novým porastom .podopbný ako vývoj drevených stavieb - trvá celé roky, kým sa drevo rozloží a vráti do kolobehu živín.

Z tej istej plochy ponúkam ešte jedne obrázok:

Obrázok blogu

Tu zas vidíme zachované zmladenie jarabiny. Túto plochu, ktorá vyvolala známe protesty na jar 2007, sme navštívili spolu s delegáciou Európskej komisie a ide o najväčšiu zo spracovaných plôch. Kvôli tejto ploche sa Slovensko dostalo do podozrenia z infringementu európskej legislatívy.

A ďalšia inkriminovaná plocha, v Kôprovej doline, vyzerá takto:

Obrázok blogu


O tom, či takýto zásah znamená pre kalamitné plochy samotné nejakú škodu sa dá diskutovať. Určite tu dôjde k nejakému vyrušovaniu zveri, k odstráneniu niektorých mikrobiotopov vhodných pre hmyz, či iné drobné živočíchy a k narušeniu zdania divočiny. Som ochotný uznať, že v národnom parku by bolo, za určitých podmienok, vhodnejšie ponechať takéto plochy na samovývoj. V divočine to určite tak bývalo. Tie "určité podmienky" sú v podstate dve:

  1. kalamitné plochy predstavujú pomerne nepriechodný a neprehľadný, veľmi špecifický biotop - nemali by teda tvoriť priveľkú časť chráneného územia, pretože by mohli spôsobiť vymiznutie tých druhov, ktorým takéto podmienky nevyhovujú. Chránené územia predstavujú totiž ostrovy prírody v kultúrnej krajine a vzťahujú sa ne ne niektoré pravidlá ekológie ostrovov. Vďaka malej výmere sú chránené územia citlivejšie ako bola kedysi rozsiahla divočina, a ak sa zmeny "nepomestia" do ich hraníc, druhy žijúce v chránených územiach sa stanú závislými na okolitej krajine.

  2. kalamitné plochy by nemali predstavovať hrozbu pre okolité ekosystémy prípadne okolité majetky.

A práve bod 2. bol základným argumentom pri rozhodnutí o potrebe zásahu.

Dopady spracovania/nespracovania kalamity na okolie kalamitných plôch

Kalamitné plochy predstavujú mimoriadne priaznivé prostredie pre namnoženie lykožrúta, ktorý sa potom stane schopným napádať aj zdravé stromy. Vďaka vetrovým kalamitám vznikajú následné "podkôrnikové kalamity", ktoré môžu postihnúť podstatne väčšiu plochu. V Národnom parku Bavorský les napríklad kvôli vetrovej kalamite o súhrnnom rozsahu niekoľko 100 hektárov odumrelo asi 6000 hektárov stojaceho lesa po oboch stranách česko-nemeckej hranice. A kalamita sa doteraz celkom nezastavila.

Rovnako treba vidieť, že kalamitné plochy predstavujú vážne požiarne riziko, najmä ak sa nachádzajú v blízkosti turistických ciest.

Plocha ohrozená lykožrútom v prípade ponechania kalamít je na nasledujúcom obrázku znázornená oranžovou farbou:

Je to v podstate plocha s prevládajúcim smrekom (zastúpenie smreka nad 50%, vo väčšine týchto porastov je to nad 85%, často aj 100%). ďalšie šírenie pozdĺž hranice nÚEV Tatry, smerom do Západných Tatier aj smerom na Štrbské pleso, je samozrejme možné a pravdepodobné. Na tejto ploche sa rozhoduje, či les v okolí kalamitných plôch bude vyzerať takto:

Obrázok blogu

alebo takto:

Obrázok blogu

Prvý záber je zo záveru Tichej doliny pod Červenými vrchmi. Tieto lesy sú (boli) ešte relatívne zdravé a za ne sme chceli bojovať. Dnes to už nie je celkom pravda - ak sa dobre zadívate na pravý dolný roh obrázku, uvidíte tam ohnisko lykožrúta. Štátne lesy kedysi takéto ohniská likvidovali už v zárodku, zväčša keď boli výrazne menšie, ako to na obrázku. Dnes sa bude táto populácia lykožrúta šíriť až kým sa nespojí s lykožrútom uprostred doliny (druhý obrázok). Je, samozrejme, možné, že lykožrút v závere doliny pochádza tiež z ponechaných kalamitných plôch, toto by sa však už dokazovalo ťažko. Podotýkam, že druhý obrázok ukazuje severný svah zhruba uprostred doliny, kde by sa lykožrút s hospodárskych lesov v okolí Podbanského takto skoro nedostal. Ponechané kalamitné plochy teda, prinajmenšom, výrazne urýchlili rozpad lesa v Tichej doline.

Prípadné požiare ohrozujú ešte väčšiu výmeru, pretož zhorieť môže aj kosodrevina nad lesom, prípadne humus na holiach a skalách.

V prípade iných rezervácií bolo takéto rozhodovanie ešte jednoznačnejšie. Posledný obrázok ukazuje NPR Poľana, kde počiatočná kalamita predstavovala len jednotlivo roztrúsené stromy, ktorých odstránenie by si návštevníci asi ani nevšimli. Dnes už situácia ja v tejto rezervácii začína vyzerať povážlivo:

Obrázok blogu

Je zaujímavé, že aj nemenovaní vysoko postavení činitelia tento jednoduchý princíp nechápu (nechcú chápať) a vo svojej argumentácii či otázkach neustále zdôrazňujú dopady na samotných 230 hektárov kalamitných plôch, pričom o dopadoch na niekoľko tisíc hektárov zatiaľ živého lesa nechcú počuť. Žiaľ, už je asi neskoro...

Nechcem tvrdiť, že princíp menšieho zla, uplatňovaný trebárs pri lekárskych zásahoch, je jediný. Domnievam sa však, je však natoľko významný, že odporcovia zasahovania by ho nemali aspoň bagatelizovať a osobne nápadať jeho zástancov. A najmä, nemali by pri prezentácii svojich názorov zamlčiavať.

Matej Schwarz

Matej Schwarz

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Autor je ekológ a lesník vyznávajúci zdravý sedliacky rozum, neveriaci vo všemocnosť Matky Prírody a trpiaci prehnaným zmyslom pre spravodlivosť, čo ho občas dostáva do problémov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu