reklama

Čo dokáže lykožrút

Napriek tomu, že niekto považuje lesníkov za koristníkov, ktorým ide len o drevo, prípadne dokonca tvrdí, že lesníci podporujú záujmy developerov, dovolím si tvrdiť, že ďaleko najdôležitejšou príčinou kauzy Tichá a Kôprová je maličký chrobák – lykožrút smrekový.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (418)

Obr. 1 Odumieranie smreka pri ústí Kôprovej doliny 23.7.2007. Viac obrázkov nájdete nižšie.

Štátne lesy TANAPu sú štátny podnik so všetkými plusmi a mínusmi, ktoré to prináša. Ich zainteresovanosť na „hospodárskom výsledku“ nie je taká silná, ako u súkromníkov. Aj keby z lesa vyžmýkali miliardy, väčšinu z nich by pohltil štátny rozpočet. Navyše, kalamita 2004 bola „priveľká“. ŠL TANAPu mali za posledné roky omnoho viac dreva ako „potrebovali“. Neboli odkázané na tie asi 2 % dreva navyše, ktoré ležia v Tichej a Kôprovej doline. ŠL TANAPu sú na Slovensku ojedinelým subjektom osobitne zriadeným pre obhospodarovanie národného parku. Ich hlavným cieľom bolo vždy „starať sa o prírodu“. Možno trochu inak, ako dnes chcú ortodoxní ochranári, ale robili to počas 50 rokov existencie parku. Keby naozaj „šli po dreve“, lykožrútová kalamita im bude v najbližšej budúcnosti otvorí lepšie ťažbové možnosti, než mali počas celej existencie parku (rúbanie stromov v tzv. nárazníkovej zóne v nižších stupňoch ochrany). A zviazanosť lesníkov s developermi? Je len v ríši dohadov, takisto ako trebárs zviazanosť developerov a NGO-čiek. Okrem toho, developeri sa do Tichej a Kôprovej doliny zatiaľ nijako netlačia. Naopak, tlačia sa do lesov, ktoré kalamitou vôbec postihnuté neboli, napr. na Patriu či Lomnické sedlo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skutočná príčina „vojny o dve doliny“ je jednoduchšia: lesníci sa boja svojho odvekého „nepriateľa“ – lykožrúta smrekového Ips typographus, prípadne ďalších druhov podkôrneho hmyzu.

O čo vlastne ide?

Obr 2 Chodby so živými larvami a kuklami sa v ležiacej kalamite ojedinelo našli ešte v v tretej vegetačnej sezóne (17.6.2007)

Podkôrny hmyz je hmyz žijúci pod kôrou stromov, ktorý sa živí ich lykom – vodivým pletivom vedúcim živiny vytvorené asimiláciou z koruny stromu nadol do kmeňa a koreňov. Vrstvička lyka je tenká, takže chodbičky vytvorené lykožrútom a jeho larvami ju úplne prerušia. Ak je strom napadnutý veľkým počtom chrobákov, dôjde k úplnej deštrukcii jeho fyziologických procesov. Strom nie je schopný vyživovať niektoré svoje orgány a hynie. Drevo, ktoré vedie vodu z koreňov nahor, ostáva nepoškodené, takže strom dočasne vegetuje podobne ako kvet vo váze – má vodu, takže nevyschne okamžite, ale postupne chradne a odumiera. Vďaka tomuto mechanizmu „zabíjania stromu“ sa napadnutie prejavuje až s určitým spozdením. Väčšina druhov urýchľuje hynutie stromu aj tým, že prenáša rôzne patogénne huby, ktoré upchávajú cievy stromu. Lykožrút smrekový patrí v tomto ohľade medzi „najhoršie“ druhy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obr 3 Pokiaľ je strom vitálny (aj keď spadnutý), bráni sa proti lykožrútovi pomocou živice. Ako však svedčia, staré chodbičky a výletové otvory vľavo v spodnej polovici obrázka, táto obrana nemusí byť účinná. (17.6.2007)

Ochranári radi upozorňujú, že podkôrny hmyz je normálnou súčasťou lesných ekosystémov, a v podstate majú pravdu. Za normálnych okolností tento hmyz nalietava na odumierajúce alebo čerstvo odumreté stromy, prevŕta kôru závrtmi, vyhĺbi snubné komôrky, v ktorých prebehne párenie, potom samičky vyhryzú materské chodby so zárezmi a do každého z nich nakladú po jednom vajíčku. Larvy potom, žerúc lyko, vytvárajú svoje chodbičky, na konci ktorých sa zakuklia. Po dokončení premeny mladé chrobáky absolvujú v lyku ešte zrelostný žer a prevŕtajú sa von, zanechajúc v kôre výletové otvory. Poddolovaná kôra napadnutých stromov potom ľahko opadáva, čo urýchľuje rozklad dreva. Životaschopné stromy sú za normálnych podmienok schopné útoku menšej intenzity odolať pomocou živice.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pokiaľ lykožrút nájde dostatok umierajúcich alebo oslabených stromov, napr. po vetrovej kalamite alebo extrémnom suchu, dokáže ich napadnúť „bez strát na životoch“ a v krátkom čase znásobiť svoj počet. Potom už pri nedostatku ľahšej potravy napáda aj zdravé stromy a, hoci so stratami, vďaka počtu víťazí. Po naštartovaní takejto epidémie je schopný množiť sa geometrickým radom a zabíjať každým rojením vyšší a vyšší počet stromov. Za priaznivých podmienok dokáže zlikvidovať aj neuveriteľne veľké výmery dospelých lesných porastov.

Každý druh sa špecializuje na jeden alebo niekoľko druhov stromov, občas sme však svedkami prekvapivého „porušenia pravidiel“. Smrek je napádaný viacerými veľmi nebezpečnými druhmi, z ktorých asi „najhorší“ je lykožrút smrekový. Tento druh dokáže „v núdzi“ napádať aj limbu (NOVOTNÝ, ZÚBRIK a kol., 2000) čo naznačuje dosť chmúrnu budúcnosť aj pre túto drevinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sú kalamitné premnoženia lykožrúta prirodzené?

Obr. 4 Jednou z ukážok naozaj katastrofického premnoženia podkôrneho hmyzu je NP Bavorský les..

To asi záleží najmä na tom, ako zadefinujeme termín prirodzený. To či dôjde ku kalamitnému premnoženiu niektorého druhu, závisí od celého komplexu podmienok: od východiskovej populácie podkôrneho hmyzu, dostatku vhodnej potravy (drevinové zloženie porastov, výskyt udalostí oslabujúcich odolnosť stromov), od počasia (teploty vhodné pre lykožrúta, suchá oslabujúce stromy...), od vnútrodruhovej konkurencie v populácii lykožrúta a od parazitov a predátorov, ktoré sa lykožrútom živia. Pokiaľ vyhlásime ktorýkoľvek z týchto faktorov za človekom ovplyvnený, môžeme správanie lykožrúta považovať za neprirodzené.

A viaceré z uvedených faktorov sú človekom ovplyvnené už stáročia. Človek tisícročia menil drevinové zloženie a priestorovú štruktúru porastov. Posunul niektoré dreviny, napr. smrek, do menej vhodných podmienok, kde sú voči lykožrútom menej odolné. Vďaka neprirodzenej rovnovekej štruktúre väčšiny našich lesov dochádza k vetrovým polomom ľahšie než v pralesoch. Odolnosť stromov je oslabená pôsobením imisií, UV žiarenia, prízemného ozónu, v súčasnosti k tomu pristupujú zmeny klímy, o ktorých mnohí veria, že sú spôsobené človekom. Človek nepriamo, často nevedomky, zasiahol aj do dynamiky parazitov a predátorov lykožrúta. Je takmer isté, že prirodzené porasty v nenarušenej krajine boli voči lykožrútovi odolnejšie než dnešné. Je to situácia, pred ktorou varovali klasici ekológie – zložitá a krehká rovnováha vzťahov ekosystéme bola narušená, čo vyvolalo domino efekt rúcajúci jednu zložku ekosystému za druhou. Preto sa čudujem, že najskalnejší ochranári chcú považovať premnoženia lykožrúta za prirodzené a neškodné. Podľa mňa sa dajú skôr interpretovať ako klasické narušenie ekologickej rovnováhy.

Za týmto, zdanlivo nepochopiteľným, postojom je však jednoduchá agenda. Lykožrút je, žiaľ, schopný pripraviť ochranárov o výsledky ich dlhoročného úsilia. Po celé roky sa usilovali zvyšovať počet rezervácií, priberať do nich najkrajšie a najstaršie lesné porasty a „ničnerobením“ ich udržovať v stave čo najpodobnejšom „panenskej prírode“. Zrazu do toho príde nejaká prírodná pohroma a chránené územie si vyžaduje drastické zásahy, ktoré ho znova pripodobnia hospodárskym lesom. Je to podobný šok, ako keby ste roky budovali svoje telo a zrazu sa dozvedeli, že potrebujete amputáciu. Nanešťastie, aj naliehavosť opatrení proti lykožrútovi je často podobná naliehavosti amputácie.

Časť ochranárov sa rozhodla pre veľmi dvojsečnú stratégiu. Rozhodli sa vyhlasovať akýkoľvek nerovnovážny vývoj v chránených územiach za prirodzený, ba až za žiaduci. Ak vietor poláme a vyvráti tisíce hektárov lesa, je to prirodzené. Ak potom lesníci odstránia pár vývratov, je to poškodenie biotopu. Keď lykožrút spôsobí vyschnutie desaťtisícov stromov, je to „vznik divočiny“. Ak pár stromov vyschne kvôli soleniu ciest alebo poškodeniu turistami, je to katastrofa... Žiaľ, takýto prístup sa občas vracia ako bumerang a berie ochranárom argumenty pre ochranu. Ak raz nejakú časť ekosystému vyhlásime za nepodstatnú, len ťažko obhájime potrebu jej ochrany niekde inde. Taktiež hrozí, že verejnosť si utvorí názor, že medzi ochranou prírody a jej ničením je len veľmi nejasná hranica.

Vznik premnoženia v Tichej a Kôprovej doline

V oboch dolinách bola v čase kalamity v r. 2004 situácia priaznivá. Vďaka predchádzajúcemu vývoju, starostlivosti lesníkov, prevládajúcim expozíciám a relatívnej oddelenosti dolín od ostatných lesov tu bola populačná hustota lykožrúta výrazne nižšia ako na južných svahoch v okolí Tatranských osád. Rovnako kalamitné plochy tu boli relatívne malé (spolu 230 ha z plochy lesa v oboch dolinách xxx ha), prevažne sa nachádzajúce na miernych sklonoch v blízkosti údolných asfaltových ciest. Tieto danosti zaručovali ľahké spracovanie kalamity a vysokú pravdepodobnosť, že zásahy by boli účinné.

Obr. 5 Ojedinelé ohniská lykožrúta (suché stromy uprostred svahu oproti kalamitisku) sa od jari 2006 do júna 2007 prakticky nemenili. Zdajú sa byť malé, ale kedysi za jedno takéto ohnisko prišiel lesný závod o prémie. Žiaľ, v júli 2007 som tento záber nezopakoval z rovnakého uhla, porovnajte ho však s nasledujúcim obrázkom, ktorý ukazuje pohľad na ten istý svah, ale od cesty.

Po ponechaní kalamity sa na jar 2005 celá po doline roztrúsená populácia lykožrúta sústredila do kalamitných plôch. Samčeky lykožrúta smrekového vyhľadávajú podľa pachu napadnuteľné zavädnuté stromy. V nich sa zavŕtajú do kôry a feromónmi lákajú samičky do snubnej komôrky. Takýmto spôsobom kalamita pritiahla lykožrúty z celého okolia a nejaký čas fungovala ako gigantická pasca na lykožrúty. Pôvodne ochranári očakávali, že kalamitné drevo rýchlo vyschne a stratí schopnosť pre lykožrúta. Žiaľ, kalamitu tvorili prevažne vývraty (nie zlomy), ktoré ostávajú časťou koreňov spojené s pôdou. Tieto vývraty vysychali len pomaly, začiatkom druhého leta po kalamite bola ešte väčšina ešte nenapadnutých kmeňov pre lykožrúta vhodná. Časť vývratov mala stále zelené ihličie, niektoré ležiace stromy dokonca zakvitli a vytvorili šišky. Počas týchto dvoch letných sezón nebol v okolitých porastoch badateľný takmer žiadny nárast počtu odumretých stromov. Celé dianie bolo ukryté v kalamite. Pracovníci Lesníckej ochranárskej služby a čiastočne aj pracovníci správy TANAPu a Ústredia Štátnej ochrany prírody, situáciu len monitorovali a pokúšali sa "urobiť zázraky" inštalovaním feromónových lapačov – pascí lákajúcich lykožrúta. Žiaľ, účinnosť týchto lapačov je nedostatočná – v prehľade súčasných poznatkov o lykožrútovi smrekovom W ERMELINGER (2004) uvádza, že lapače pri pokusoch odchytili len 3 – 10 % populácie lykožrúta. U nás sa síce všeobecne verí (rovnako medzi ochranármi ako medzi lesníkmi), že je vyššia, každopádne však lapače zďaleka nestačia.

Počas celého tohto obdobia až do skorej jesene roku 2006 by spracovanie kalamity veľmi účinne zredukovalo populáciu lykožrúta v oboch dolinách a spravilo by ich možno najzdravšou časťou Tatier.

Na jeseň 2006 sa situácia začala meniť. Väčšina ležiacich stromov vyschla, prevažne vplyvom lykožrútov, menšia časť „len tak sama od seba“, a stala sa pre lykožrúta nevhodnou. Preto bolo jasné, že na jar si lykožrút bude hľadať potravu už na živých stromoch. Možnosť účinného zásahu postupne zanikala. Lykožrút zimuje dvojakým spôsobom – buď pod kôrou, kde sa vyvinul, alebo už svoj strom opustí a zimuje v ihličí alebo vrchnej vrstve pôdy. Posledným zúfalým pokusom aspoň spomaliť epidémiu malo byť jarné spracovanie tej časti kalamity, ktorá sa nachádzala v nižšom (štvrtom) stupni ochrany. Čo sa udialo potom, je známe. Aktivisti ťažbe zabránili a rozmnožený lykožrút sa v pokoji vyrojil do okolitých porastov. Očakávali sme, že v marci až apríli 2007 zimovalo pod kôrou ešte 30 až 40% chrobákov. Aktivisti tento odhad spochybňovali, počas spracovania malej časti kalamity, ktoré sa stihlo zrealizovať, sa však potvrdil, a to aj pred televíznymi kamerami. Naopak, nepotvrdilo sa tvrdenie aktivistov, že kôra naletených stromov opadáva, takže pri spracovaní lykožrúty vypadnú. Kôra opadávala len zo stromov, ktoré boli už dávno opustené, na tých, o ktoré šlo ešte držala. Takisto časť ležiacich kmeňov, hoci malá, napomohla My sme bez problémov našli viacero naletených kmeňov spadnutých kmeňov aj počas leta 2007. Ich podiel odhadujem na 2-3 % z celkového počtu, čo tiež nie je zanedbateľné.

Výsledok uvedeného vývoja vyzerá (zatiaľ) takto:

Obr. 6 Horúčavy na prelome júla a augusta 2007 zapôsobili ako vývojka na film a náhle zviditeľnili to, čo bolo pravdou už predtým. Všade vo svahoch v okolí kalamitných plôch sa objavili nové ohniská šírenia lykožrúta.

Obr. 7 Celkový pohľad na spodnú polovicu Tichej doliny ukazuje, že lykožrút sa rozšíril prakticky po všetkých svahoch. Zaujímavé je pásové šírenie lykožrúta (pri ľavom aj pravom okraji obrázku) po hrebienkoch alebo iných terénnych líniách. Tieto pásy miestami siahajú od doliny až po hranicu lesa, čím lykožrút prekonal literatúrou uvádzanú vzdialenosť šírenia, ktorá by nemala presiahnuť 100 m. Ohniská sa budú v ďalších rokoch zväčšovať. V čase záberu (23.7.2007) bol už lykožrút zo suchých stromov vyletený a napadol minimálne dvojnásobok ich počtu.

Obr. 8 Detail pásovitých ohnísk. V zadnej časti vidíme, že lykožrút preferuje staršie porasty. Keď ich však nenájde, nie je až taký preberavý a na tomto zábere napáda aj relatívne mladé smrečiny. Už ani smrek medzi ohniskami nemá príliš "zdravú" farbu (23.7.2007).

Obr. 9 Porasty v blízkosti hornej hranice lesa sa donedávna považovali za odolné voči podkôrnemu hmyzu. V tak teplom roku, ako bol minulý, však toto pravidlo neplatí. Okrem toho tu vidíme, že lykožrút prednostne likviduje zbytky cenných, vyše 200 ročných, porastov, zatiaľčo vitálnejšie mladé kultúry (zatiaľ) obchádza. (23.7.2007).

Obr. 10 Lykožrút taktiež ignoruje pravidlo, že by mal prednostne napádať tzv. porastové steny, ktoré vznikli kalamitou v r. 2004. Ako vidíme na obrázku, aj keď ich má k dispozícii, často ich vynecháva a napáda priamo vnútro porastu. Môže to byť spôsobené plytšou a kmenitejšou pôdou na napadnutých miestach, alebo iným faktorom. Príroda je príliš pestrá na to, aby si lykožrút nenašiel vhodný priestor. Podľa Wermelingera (2004) Takýmto šírením pomerne úspešne uniká svojim predátorom a parazitom, ktoré sa postupne množia na dávnejšie napadnutých plochách. (Tichá dolina, 23.7.2007).

Obr. 11 Celkový pohľad na hlavné napadnuté plochy v Kôprovej doline. Počas našej návšetvy sa lykožrút práve šíril aj na stromy v okolí potoka. Pod kôrou niektorých sme už našli hotové materské chodby. (25.7.2007).

Obr. 12 Cenné staré prirodzené porasty na severnom svahu Grúnika napadnuté lykožrútom. Aj takto rýchle šírenie na severných svahoch bývalo v minulosti netypické. Šípka ukazuje na kalamitnú plochu, ktorá toto celé spôsobila, dal som ju sem kvôli lepšiemu pochopeniu nasledujúceho obrázku (21.9.2007).

Obr. 13 Južné svahy Grúnika od Cesty slobody. Kalamita, na ktorú ukazuje šípka, odtiaľto nevidíme. Lykožrút tu prekonal hranice Kôprovej doliny a má voľnú cestu do iných častí národného parku. Svahy pod hrebeňom sú v 5. stupni ochrany a zrejme sa ťažiť nebudú, takže cesta šírenia lykožrúta na Štrbské pleso povedie tadiaľ. Porasty bližšie pri ceste sa ťažiť budú a o pár rokov zrejme zaniknú. (23.7.2007).

Obr. 14 Šírenie lykožrútovej kalamity z ústia Tichej doliny smerom do Západných Tatier (doľava). (21.9.2007).

Obr. 15 Tento obrázok ukazuje, že spracovanie kalamity má na šírenie lykožrúta určitý vplyv. Hoci kalamitná plocha v popredí je omnoho väčšia ako plochy v Tiche a Kôprovej, a hoci lesy nad nimi majú južnú expozíciu, ktorá je pre lykožrúta veľmi výhodná, ohniská šírenia tu vznikajú omnoho pomalšie ako v Tichej doline. Vzhľadom na to, že na svahoch sa už nesmie zasahovať, postupne vyschnú aj tieto. Treba dúfať, že vďaka pomalšiemu nástupu sa aspoň časť z nich dožije nejakého pre lykžrúta nepriaznivejšieho roku, v ktorom sa jeho populácia zdecimuje a zvyšky porastov sa aspoň dočasne zachránia. Celá stredná časť Vysokých Tatier vyzerá zatiaľ takto, výraznejšie ohniská sú až na východe pri Tatranskej Lomnici (25.7.2007).

Tvrdenia v článku podporuje aj táto štatistika ŠL TANAPu:

Odchyty lykožrúta smrekového v roku 2005

 

počet lapačov

odchyt

priemer na lapač

poznámka

Celé ŠL TANAPu

3 072

22 mil.

7 161

 

len Tichá a Kôprová d.

39

209 tis.

5 359

napriek nízkemu počtu lapačov je počet imág na lapač nižší ako v ostatnom území

Odchyty lykožrúta smrekového v roku 2006

 

počet lapačov

odchyt

priemer na lapač

poznámka

Celé ŠL TANAPu

4 821

108,7 mil.

22 488

päťnásobný nárast počtu
od r. 2005

len Tichá a Kôprová dolina

265

2,7 mil.

10 426

desaťnásobný nárast počtu
od r. 2005 (!!!)

Prehľad dosiahnutých čiastkových odchytov lykožrúta smrekového v roku 2007
(len za jarné rojenie !!!)

 

počet lapačov

odchyt

priemer na lapač

poznámka

Celé ŠL TANAPu

4 865

63,7 mil.

13 113

niečo viac ako polovica
počtu z r. 2006

len Tichá a Kôprová dolina

269

2,6 mil.

9 715

už za prvé rojenie takmer
toľko ako v r. 2006

Zhrnutie: Napriek ťažkej porovnateľnosti Tichej a Kôprovej doliny s ostatným územím TANAPu je možné konštatovať, že ponechanie kalamity v Tichej a Kôprovej doline má výrazný podiel na enormnom zvýšení populácie lykožrúta smrekového v tejto časti TANAPu. Najúčinnejším zásahom by bolo spracovanie ležiacej kalamity v priebehu letnej sezóny 2006, ktoré by znamenalo výrazné zníženie populácie lykožrúta v týchto dolinách, čo by z nich vytvorilo "zelenú oázu" v rámci ťažko skúšaného TANAPu. Týmto nehovorím, že spracovanie kalamity je najvýhodnejším riešením všade a za každých okolností, v tomto prípade však bolo.

O možných scenároch ďalšieho vývoja, o poučných prípadoch zo zahraničia a dopadoch premnoženia lykožrúta na lesné ekosystémy si povieme nabudúce.

Literatúra:

NOVOTNÝ, ZÚBRIK a kol., 2000, Biotickí škodcovia lesov Slovenska, Lesnícka sekcia MP SR

WERMELINGER, BEAT, 2004, Ecology and management of the spruce bark beetle Ips typographus – a review of recent research, Elsevier, available at www.sciencedirect.com

Matej Schwarz

Matej Schwarz

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Autor je ekológ a lesník vyznávajúci zdravý sedliacky rozum, neveriaci vo všemocnosť Matky Prírody a trpiaci prehnaným zmyslom pre spravodlivosť, čo ho občas dostáva do problémov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu