Ako správne citovať literatúru – príručka (nielen) pre mimovládky

26.3.2008 o 2:10 | Karma článku: 10.87 | Prečítané  6292-krát

Ilustrovaný sprievodca po korektnom aj nekorektnom argumentovaní našich ochranárskych NGO-očiek.

Na internete, vrátane tohto blogu, prebieha mnoho sporov, v ktorých sa používa rozmanitá argumentácia – férová aj úplne podpásová, logická aj uletená, vecná aj celkom od veci.

Občas sme svedkami, že autor chce protivníkov poraziť nie vlastnými nápadmi či logikou, ale (často domnelým) schovaním sa za chrbát niekoho silnejšieho tým, že cituje nejakú autoritu alebo „autoritu“. Prehrešky, ktorých sa autori webových článkov dopúšťajú sú rozmanité. Ja sa väčšinou stretávam s nekorektným citovaním literatúry na stránkach ochranárskych NGO-čiek. Väčšina z nich považuje za svoje poslanie boj. Ako povedal Bedřich Moldan[5], "ochranári" považujú všetkých s trochu inými názormi za nepriateľov, alebo, v lepšom prípade, za neinformovaných jedincov, ktorí musia poslúchať príkazy ochranárov a ktorí sa do otázok ochrany nerozumejú. Aktivisti sa radi tvária ako stokrát väčší odborníci než všetci ich oponenti. A jedným z ich nástrojov je pseudocitovanie literatúry. Týmto, samozrejme, nechcem povedať, že neexistujú aj seriózne NGO-čky alebo, že by sa podobné chyby nenašli aj u iných subjektov. Vzhľadom na moje časté spory z ochranárskymi NGO však tento článok bude zameraný práve na ne. V článku sa pokúsim načrtnúť určité pravidlá, ktorých dodržiavanie zo strany autorov by malo na internete byť vecou cti a ktorých znalosť pomôže zorientovať sa v sporoch aj nezainteresovaným osobám.


Hlavné chyby v citovaní

Chyba 1: Snaha dokázať pravdivosť článku

Niekomu by sa mohlo zdať, že práve toto je cieľom odvolávania sa na zdroje. V skutočnosti však žiadny citát, či zoznam použitej literatúry, nemôže dokázať správnosť celého článku. Citátom môžem dokázať nanajvýš hodnovernosť niektorých čísel, či skutočnosť, že niektoré z mojich záverov sa podobajú záverom niekoho „významnejšieho“. Každá práca, aj tá najvedeckejšia, je však spochybniteľná a výsledky pokusov sa zväčša dajú rôzne interpretovať. Ak aj citát dokáže správnosť (širokú akceptovanosť) jedného môjho výroku, nedokazuje, samozrejme, správnosť mojej práce ako celku. Mnoho neserióznych článkov využíva metódu miešania všeobecne známych faktov s nepodloženými „fantazmagóriami“, pričom autor, napodiv, svoje dokazovanie zameriava len tie známe fakty. Posúdenie, či je článok ako celok hodnoverný, v skutočnosti prináleží len čitateľom, ani "sebasilnejší" citát to nevybaví.

Ako to má byť správne

Najdôležitejšie tvrdenia článku by mali byť podporené citáciami konkrétnych výrokov a údajov, napr. "podľa autora X.Y. (2003) je celkový povrchový zo zalesneného povodia mierne nižší než z povodia odlesneného, extrémne prietoky boli stlmené na xx%. Údaje boli získané porovnaním dvoch malých povodí podobnej výmery a reliéfu terénu, s rovnakým podložím pričom úplné odlesnenie druhého povodia sa vykonalo v rámci pokusu." V závere práce sa potom uvedie celý názov práce vrátane vydavateľa. V prípade časopisov sa uvedie názov, ročník a číslo. Vhodné je uviesť aj rozsah citovaných strán dokumentu.

Graf na podporu autorovho tvrdenia by musel obsahovať priemerné údaje za dve súvislé obdobia dlhé aspoň 20-30 rokov, základné informácie o reliéfe, podloží, zmenách vegetácie za sledované obdobie a podrobné vysvetlenie najvýznamnejších zmien v ročnom chode prietokov.

Ukážky takéto prístupu sú stránky LZ VLK, napríklad pod článočkom Les a sucho plnom nesprávnych alebo chybne interpretovaných informácií sa skvie rámček z nadpisom „Vedecká podpora“, v ktorom autori tvrdia, že majú „viac ako tridsať“ vedeckých štúdií (neuvádzajú tu ani len ich názvy!!!), ktoré potvrdzujú skutočnosti, o ktorých píšu v článku. Väčšina zo spomínaných prác je pravdepodobne seriózna, určite však svojou púhou svojou existenciou nedokazuje pravdivosť ani nepravdivosť článku. To by sa autor musel trochu posnažiť a ponúknuť nám dôkladný rozbor týchto prác. A možno by pri tom zistil, že jeho závery sú neprávne. Okrem toho tu autor ponúka graf porovnávajúci prietoky Torysy v dvoch vybraných rokoch. Jediné čo takýto graf dokazuje, je skutočnosť, že ročný chod prietokov bol sa vo dvoch vybraných rokoch líšil (čo by platilo pre ľubovoľné dva vybrané roky) a že rok 1973 bol oproti roku 1931 extrémnejší (v marci 1973 zrejme došlo k náhlemu topeniu snehu). Okrem tohto prostého faktu graf nedokazuje nič, vonkoncom už neposkytuje „vedeckú podporu“ článku.

Rovnako sa pomocou citácií pomerne ťažko dokazuje, že „protivník“ nemá pravdu. Pokiaľ existuje nejaký odborný spor, väčšinou existuje dostatok publikácií podporujúcich obe strany. A z ich prostého citovania nevidieť, ani to, ktorý názor je uznávanejší, ani to, ktorá publikácia je dôveryhodnejšia. Výroky typu „druhá strana klame, pretože XY tvrdí opak“ sú preto zväčša len ťažko obhájiteľné, snáď s výnimkou dôkazu, že protivník sa odvoláva na úplne nesprávne citácie, vzorce, definície alebo číselné hodnoty. Ak však chcem vyvrátiť niekoho vlastné tvrdenia, vyžaduje si to zväčša viac, ako uvedenie jedného či niekoľkých citátov.

 

Chyba 2: „Citovanie“ celých publikácií

Táto forma nesprávneho citovania sa vyskytuje pomerne často. Autor uvedie zoznam viacerých prác bez toho, aby uviedol jediný ozajstný citát z ktorejkoľvek z nich. Pokiaľ sa takýto zoznam nazve „doporučená literatúra“ či „zdroje“, je to ako tak v poriadku. Pokiaľ však takýmto „citovaním“ naznačujem, že citovaní autori „sú na mojej strane“, že majú rovnaký názor ako ja, že sú členmi rovnakého názorového prúdu, prípadne aspoň, že ich výsledky plne podporujú moju teóriu, je to krajne neseriózne. Takýto spôsob „citovania“ je prakticky nekontrolovateľný – v dlhých prácach je často veľmi obtiažne vôbec objaviť pasáže, ktoré sa týkajú môjho článku a čitateľ môže len hádať, čo ma vlastne na citovaných prácach zaujalo, najmä keď ide o práce z iných vedných disciplín, než je môj článok.

Klasickú ukážku tohto prístupu nájdeme opäť na stránkach LZ VLK. K článku Napojme pramene je priložený zoznam 18 titulov literatúry. Nikde v texte článku, ani v ďalších článkoch tejto vetvy, nie sú na tieto články žiadne odkazy, čiže zrejme tieto práce, často niekoľkostostránkové, dokazujú pravdivosť celých článkov (!!!). V článku samotnom, naopak, nájdeme hodne kontroverznú hypotézu o neuveriteľne pomalej obnove retenčnej schopnosti lesov po holorube, ktorú autor článku „dokladá“ prácami úplne iných autorov, než sú tí v zozname. Pri týchto autoroch však nie sú uvedené ani roky vydania prác, ani ich názvy, takže si to nikto nemôže overiť. Samotný zoznam obsahuje rozmanitú zbierku prác, z ktorých aspoň niektoré sa s článkom určite nestotožňujú. Sú tu napríklad učebnice pestovania lesov, ktoré sa „vodohospodárskej funkcii“ lesov venujú len okrajovo a ktoré síce holoruby nepropagujú, ale určite ich ani nepovažujú za ekologickú katastrofu. Rovnako je tomu aj u Míchalovej Obnovy ekologické stability lesů. Názory LZ VLK určite nehlása ani postarší Lesnický a myslivecký atlas z r. 1955. A dovolím si zapochybovať aj o oboch prácach z kybernetiky. Okrem toho je tu zaradená aj práca M. Kravčíka, ktorému LZ VLK pri iných príležitostiach nevie prísť na meno.

 

Chyba 3: Vytŕhanie citátov z kontextu

Je samozrejme nemožné uviesť pri citovaní celú prácu. Seriózny autor by však mal uviesť všetko podstatné, podľa čoho sa dá posúdiť, že citát naozaj dokazuje, to, čo má. Tu v podstate hrozia dve chyby:

Ako to má byť správne

Graf na podporu autorovho tvrdenia by musel obsahovať priemerné údaje o chode odtokových koeficientov za dve súvislé obdobia dlhé aspoň 20-30 rokov. Len priemerné údaje môžu dokázať, že prezentovaná zmena je trendom. Pre plné pochopenie súvislostí sú potrebné aj základné informácie o reliéfe, podloží, zmenách vegetácie za sledované obdobie (či došlo k odlesňovaniu a p.), zmenách zrážok a teplôt za sledované obdobie a podrobné vysvetlenie najvýznamnejších zmien v ročnom chode prietokov (extrémne zimy, prudké oteplenia, extrémy počasia, veľké zmeny v krajine, ...).

V prípade výrokov vytrhnutých z kontextu by pomohla len väčšia serióznosť autorov pri citovaní a snaha o objektívne hodnotenie skutočnosti, nie snaha o dosiahnutie vopred chceného výsledku.

U citovaných výsledkov meraní (grafy, tabuľky, jednotlivé hodnoty) je potrebné poznať celý kontext, v akom boli merania získané (podmienky prostredia, základné parametre pokusu a p., pokiaľ ide o učebnicové dáta, je vhodné to uviesť). Preto je neetické vybrať z desiatok meraní len dve-tri, ktoré sa mi hodia a zbytok zamlčať. Túto „fintu“ použilo LZ VLK napr. v prípade grafu, o ktorom píšeme v predchádzajúcej kapitole. LZ VLK malo zrejme k dispozícii grafy chodu mesačných odtokových koeficientov za jednotlivé roky. Vybralo si tie dva, ktoré sa mu hodili. Je pravdepodobné, že u graf za rok 1974 by ukázal niečo iné, než to čo nám chcú aktivisti naznačiť. Okrem toho by k správnemu pochopeniu takéhoto grafu bolo vhodné poznať údaje o hrúbke snehovej pokrývky, teplotách, výskyte extrémnych zrážok a mnohé ďalšie. Graf vytrhnutý z kontextu preto vôbec neukazuje „zhoršenie odtokových pomerov na rieke Torysa od roku 1931 do roku 1973 takmer dvojnásobne“, hovorí len o tom, že na jar roku 1973 došlo k prudkému topeniu snehu, následkom čoho odtieklo viac vody, než v danom mesiaci spadlo vo forme zrážok.

Ešte nebezpečnejšie je vytŕhanie z kontextu v prípade citovania výrokov či konštatovaní jednotlivých autorov. Z citácie sa potom nedá zistiť, či ide o nosnú myšlienku celej práce, alebo len o vetu použitú v inom kontexte. Celá práca, vrátane záveru, hovorí jedno, ja vytrhnem akurát jeden či dva výroky, ktoré hovoria (aspoň čiastočne) opak. S touto „fintou“ som sa stretol napr. pri NGO-čkárskom posudzovaní štúdie Tichá a Kôprová[1] vypracovanom Polákom a Křenovou (2007)[2]. Z dokumentu Natura 2000 a lesy[3], si Polák, Křenová vybrali na podporu svojej "idey nezasahovania" nasledujúce 2 citáty:

  1. „po prírodných katastrofách, akými sú rozsiahle veterné smršte a požiare, využívať hospodárske rozhodovanie, berúce do úvahy možnosti podpory biologickej diverzity umožnením prirodzeného sukcesného procesu v potenciálne zaujímavých oblastiach“
  2. „Stav ochrany by mal byť interpretovaný tak, že sa zohľadní dynamický charakter (evolúcia) stavu ochrany biotopu alebo druhu“

Citát č. 1 je vytrhnutý z kontextu tým, že ide len o jednu z viacerých odrážok, pričom Polák, Křenová "takticky" necitujú ani vetu, ktorá tieto odrážky uvádza:

Lesní hospodári a plánovači by na úrovni lesných hospodárskych celkov, to znamená berúc do úvahy miestne podmienky, mali zvážiť nasledovné odporučenia pre ochranu biodiverzity:

  • ...
  • „po prírodných katastrofách, akými sú rozsiahle veterné smršte a požiare, využívať hospodárske rozhodovanie, berúce do úvahy možnosti podpory biologickej diverzity umožnením prirodzeného sukcesného procesu v potenciálne zaujímavých oblastiach“,
  • ... atď,

V takomto kontexte už pôsobí citovaný výrok podstatne menej autoritatívne, než naznačujú Polák, Křenová. Navyše, aj v samotnom citovanom výroku sa nachádzajú zmierňujúce formulácie "berúce do úvahy" a "v potenciálne zaujímavých oblastiach", ktoré však Polák, Křenová radšej nevideli. Dopustili sa teda aj chyby 7 - (úmyselného) nepochopenia citovanej informácie.

Navyše si dovolím povedať, že oba citáty, hoci ich skutočný význam je trochu odlišný od predstavy Poláka, Křenovej, nie sú typickým „posolstvom“ dokumentu Natura 2000 a lesy. Tento dokument, naopak, propaguje zlúčiteľnosť lesného hospodárenia s ochranou prírody. Len pre porovnanie uvádzam pár iných citátov z tohto dokumentu:

V kapitole „Vysvetlenie niektorých mýtov o Natura 2000“ sa uvádza, že lokality Natury sa nemusia stať rezerváciami, ale že „členské štáty si samy vyberú mechanizmus manažmentu lokality“ a zabezpečia ho formou zmluvy z vlastníkom a p.. Hovorí sa tu, že Brusel nemôže diktovať, čo sa na danej lokalite smie vykonať, ale „členské štáty si samy rozhodnú, aký je najlepší spôsob ochrany lokality“. Ďalej tu nájdeme, že „Ochrana druhov a biotopov môže byť zlúčiteľná s činnosťami človeka, akými sú cestovný ruch, poľovníctvo, lesníctvo a iné“.

Ďalej sa v dokumente hovorí: „Účasť všetkých dotknutých subjektov (vrátane vlastníkov a užívateľov lesa, miestnych samospráv, lesníckych priemyselných subjektov a ochranárskych mimovládnych organizácií) na manažmente NATURA 2000 je mimoriadne významná v lesoch, pretože ochrana biologickej diverzity tu často závisí od zachovania ľudských aktivít, najmä ak majú byť zachované spoločenstvá, ktoré nie sú klimaxovou vegetáciou.“

Od lesníkov sa tu požaduje zohľadniť viacero opatrení pre ochranu biologickej diverzity, pričom je medzi nimi aj:

  • zachovanie tradičných metód hospodárenia (lesníctvo/pastva), vysoká biologická diverzita súvisiaca s týmito metódami by mohla byť stratená, ak by sa územia prestali využívať;
  • zdokonalenie metód ťažby tak, aby sa čo najviac obmedzilo sprievodné poškodzovanie;
  • zalesňovanie realizované spôsobom, ktorý nemá negatívny vplyv na „ekologicky“ alebo inak významné lokality;

Ako teda vidíme, dokument má podstatne odlišný charakter, než naznačovali Polák, Křenová (2007) a citáty vytrhnuté z kontextu túto skutočnosť "úspešne" zahmlievali.

 

Chyba 4: Ohurovanie počtom citácií

Ako to má byť správne

Argumentovať počtom citácií sa takmer nikdy neoplatí . Pokiaľ chceme takto argumentovať v spore, ktorý už nejaký ten rok trvá, vždy sa nájde mnoho prác podporujúcich obe strany. Je možné skúsiť urobiť rozbor výskytu takýchto prác pomocou Google, je to však veľmi prácne a hlavne, väčšina naozaj serióznych vedeckých článkov je na internete prístupná len pre platiacich registrovaných návštevníkov.

Jediným riešením preto je presvedčiť logikou svojich argumentov a výberom kvalitných citácií z toho "množstva" prác, ktoré máme (možno len údajne) k dispozícii.

Tento "hriech" sa občas objavuje aj v serióznych vedeckých prácach. Autor uvedie úctyhodný zoznam prác, z ktorých časť možno ani nečítal, nie to ešte aby im plne porozumel. Robí to preto, aby „preukázal“ svoju odbornosť. Podotýkam, že "normálny človek" za rok kvalitne prečíta len pár prác, len ozajstní vedci, pre ktorých je to každodenný chlebík majú možnosť zvládnuť viac. Citovanie desiatok siahodlhých prác pod krátkym článočkom je skôr smiešne, najmä ak v článku na ne nie sú odkazy. Rovnako je smiešne uvádzanie zdrojov, ktoré s premetom článku súvisia len veľmi okrajovo, napr. odkazy na práce z kybernetiky pri článkoch LZ VLK o vodohospodárskej funkcii lesov.

Typickú ukážku tejto taktiky nájdeme napr. v liste LZ VLK[4] zaslanom nášmu Ministerstvu životného prostredia aj Európskej komisii, v ktorom toto združenie vyjadruje svoje stanovisko k „Štúdii Tichá a Kôprová dolina“[1]. Hneď v úvode listu LZ VLK sebavedome tvrdí, že závery štúdie sú „v príkrom rozpore s vedeckými poznatkami, viacerými dokumentmi a odbornými stanoviskami týkajúcimi sa tejto problematiky“. V ďalšom texte autori listu z týchto prác zväčša vôbec necitujú žiadne závery či údaje – uvádzajú napr. niekoľko titulov s poznámkou , že "nespracované kalamity sú biologicky mimoriadne bohatým biotopom (Christoph et al. 2000, Hubený 2005, Kocian 2005, Gutowski 2001 a ďalší - viď literatúra)". V zozname literatúry je potom celkovo 23 prác, pričom čitateľ môže hádať, ktoré z nich sa hodia k citovanému výroku. Popri „prázdnom ohurovaní“ sa teda dopustil aj chyby 2 – cituje celé práce a predstiera, že autori sú na jeho strane. Pre úplnosť podotýkam, že z "citovaných" autorov napr. Christoph Angst (mimochodom, Christoph je krstné meno) píše o druhovej diverzite kalamitných plôch podstatne kritickejšie a zmieňuje sa aj o negatívnych dopadoch kalamít napr. na hlucháňa a jariabka, či ďalšie druhy, a vždy dôsledne rozlišuje medzi vplyvom veľkej súvislej a menšej roztrúsenej kalamity. Angstov prístup je teda vedecký, VLK-ársky prístup nie.

Z rovnakého súdka je aj sebavedomé vyhlásenie LZ VLK, ktorým toto združenie odmieta výrok, že "každý lesný porast, či už prirodzený alebo založený umele, rovnako chráni pôdu, pokiaľ má primerané zakmenenie.“ VLK-ári na to vyhlasujú "Tento výrok je popretím všetkých výskumných prác uvedených na záver tohto materiálu, je popretím celoživotného výskumného diela prof. Vladimíra Úlehlu a nakoniec i popretím zdravého rozumu. " Zoznam prác sme už v tomto článku raz videli . Ide o rozmanitú zbierku prác, pričom prinajmenšom tie, ktoré som už spomínal ( učebnice pestovania lesov, Míchalova Obnova ekologické stability lesů, Lesnický a myslivecký atlas z r. 1955 a práce z kybernetiky) sa súvislosťami medzi prirodzenosťou porastov a pôdoochrannou funkciou nijako podrobnejšie (ak vôbec) nezaoberali. Hlavný predmet týchto prác je úplne iný, takže uvedený výrok, aj keby bol naozaj nepravdivý, ich v nijakom prípade nemôže popierať celé.

A ešte ukážka ohurovania citáciami na vedeckejšej úrovni, pre vyššiu autenticitu uvádzam odsek z listu Topercera ministrovi životného prostredia celý, aj s prekladom do ľudskej reči:

Originálne znenie z Topercerovho listu: Môj "preklad":
Dostupnosť živín, možnosti výživy rastlín, ich zdravotný stav i stav populácií mnohých druhov živočíchov a mikroorganizmov (baktérie, mykorízne huby) však väčšmi limituje už desaťročia trvajúci prívod znečisťujúcich látok z ovzdušia (okysľujúce protóny, síra, dusík, ťažké kovy, fotooxidanty a i.). Spolu s klimatickou zmenou a niektorými biotickými činiteľmi (napr. podkôrniky) spúšťa kaskádu silných kumulatívnych i synergických účinkov na ekosystémy (MAŇKOVSKÁ a kol. 2003, MAŇKOVSKÁ 2005, RUSEK 2004, KOREŇ a kol. 1997), aj keď:

Hoci kalamita pôsobí na bilanciu živín pozitívne (o tom je predchádzajúci odsek), z dôvodu znečistenia ovzdušia a globálneho oteplenia môžu Tichej a Kôprovej doline hroziť vážne ekologické problémy,

ale Topercer sa toto tvrdenie snaží zmierniť:

  • na základe ani nie 20-ročných pozorovaní tzv. „zrýchleného rozpadu prírodných lesov“ v TANAP-e spochybňovať platnosť evolučných zákonitostí vývoja lesa a propagovať „čoraz nevyhnutnejšie intervencie lesníka“ (ako to robí napr. KOREŇ & PITOŇÁK 1999: 57) nie je primerané ani podložené (porovnajte FISCHER 1992, BIBELRIETHER a kol. 1995, HEURICH a kol. 2001, GUTOWSKI a kol. 2004, JONÁŠOVÁ 2004, GRODZKI a kol. 2006 a iní)
  • záujmové územie i širšia hornoliptovská oblasť patrí k relatívne najmenej postihnutým v Tatrách (KOREŇ & PITOŇÁK 1999)
  • miestne špecifické podmienky (prirodzene kyslejší substrát, dnové polohy pri ústiach dolín) tento stav pravdepodobne nezhoršujú
  • vývraty stromov môžu vynesením nového zvetrávajúceho substrátu na povrch aj mierne zlepšiť dostupnosť živín ako vápnik a horčík (porovnajte BORMANN & LIKENS 1979)
  • podľa neho sa nedá súhlasiť s tými, ktorí hovoria, že proti prebiehajúcemu rozpadu lesa treba niečo robiť (ak pán minister neverí, nech si všetky uvedené práce prečíta).
  • Tichá a Kôprová dolina sú znečistením postihnuté menej ako východná časť Tatier , tentokrát sa Koreňovi & Pitoňákovi má veriť, lebo hovoria to, čo autor chce.
  • miestne kyslé podložie a lokalizácia kalamity na dne doliny podľa autora pravdepodobne nezhoršujú pôsobenie klimatickej zmeny a znečistenia (V skutočnosti kyslé podložie znižuje odolnosť pôd voči znečisteniu aj proti ďalšiemu zakysľovaniu, "dnové polohy" kalamity sú zas irelevantné, pretože lykožrút v kombinácii so suchom a klimatickými zmenami ohrozuje aj porasty mimo dna dolín.)
  • autor hovorí o zlepšení pôdy vynesením kameňov na povrch vývratmi - ak sa už však nejaký skelet na povrch dostal, lesníci ho späť zakopávať nebudú. Vápnik a horčík by naznačovali dolomitový skelet - kalamitné plochy však nie sú na dolomite. Ale Bormann & Likens zrejme hovorili o Alpách ...

Nie je celkom jasné, prečo Topercer tento odsek do svojho listu zaradil, pretože z hľadiska obhajoby zámeru nespracovať kalamitu ide o neutrálny odsek (podľa Topercera), prípadne až o odsek, ktorý tento zámer spochybňuje (podľa mňa). Hlavným cieľom bolo zrejme zaplniť list množstvom citácií, hoci sú z hľadiska predmetu listu nepodstatné a nedokazujú ani autorov názor.

Chyba 5: Prehnané zovšeobecnenie výsledkov

Ako to má byť správne

Pre dokazovanie hypotéz je potrebné používať priemerné údaje, napr. priemerné povrchové odtoky, z dvoch rozdielnych aspoň 20-30 ročných období. Takéto údaje (grafy, čísla) už ukazujú trendy vývoja a tlmia vplyv krátkodobých výkyvov na výsledok.

Porovnávané údaje musia pochádzať z inak prísne rovnakých podmienok (napr. les a holorub na rovnakej pôde, sklone, expozícii ...) a podľa možností z viacerých samostatných pokusov.

Pokiaľ je potrebné zaoberať sa extrémnymi udalosťami, napr. prívalovými dažďami, je nutný dôkladný rozbor viacerých takýchto udalostí so zohľadnením všetkých rozdielov v stanovišti aj v intenzite zrážky, vetra a p.

Autori občas citujú vcelku seriózny graf alebo záver, „transponujú“ ho však do celkom iných podmienok, než v akých bol získaný. Príkladov na tento prístup je na stránkach LZ VLK plno – prakticky každý graf „dokazujúci“ pravdivosť ich článkov je citovaný podľa tohto princípu. Samozrejme, pokiaľ nie je celkom vymyslený, čo sa vzhľadom na nedostatočné uvádzanie referencií a „umelecké pretvorenie“ väčšiny grafov, dá len ťažko posúdiť.

Takto je napríklad použitý graf (Válek - rok, názov práce a ďalšie náležitosti neuvedené) údajne dokazujúci pravdivosť článku Les a zrážky. Tento graf ukazuje meranie odtoku vody v rozpätí 9.-14. augusta 1941 v odlesnenom a zalesnenom povodí vo Vsetínskych vrchoch (Česká republika). Graf teda hovorí o veľmi konkrétnej udalosti (letné prívalové dažde) v konkrétnej lokalite na konkrétnom horninovom podloží. A najmä, ide o graf z čias, keď lesnatosť ešte v mnohých regiónoch klesala, pretože stále pretrvával hlad po poľnohospodárskej pôde. Dnešná legislatíva už takéto odlesňovanie neumožňuje a rovnako limituje aj maximálnu veľkosť holorubov. Odlesnenie celého povodia teda dnes nie je možné. LZ VLK neuvádza dostatočné údaje pre vyhodnotenie tohto grafu, chýba tu najmä údaj o rozlohe a vzájomnej polohe oboch povodí, prípadne údaje o meraniach zrážok počas týchto dažďov priamo v oboch povodiach (je možné, že v zalesnenom povodí boli zrážky aspoň o čosi menej intenzívne, možný je samozrejme aj opak). Odlesnené povodie nazývajú aktivisti „holorub“, hoci s najväčšou pravdepodobnosťou ide o lúky a pasienky. Zalesnené povodie zas nazývajú les, hoci jeho lesnatosť takmer určite nebola 100%.

Ešte horšie je na tom graf pod článkom Poľana na tých istých stránkach. Tento graf (údajne, autor a názov práce tu nie sú uvedené!!!) zobrazuje porovnanie vsakovania zrážok v prirodzenom lese, umelej smrečine a na holorube. Má ísť o graf získaný z meraní na flyšových horninách – Poľana je však tvorená vyvrelinami. Okrem toho na tomto grafe uplatnili autori z LZ VLK svoju „tvorivosť“ a „prepočítali“ ho z pôvodných merných jednotiek (v ktorých boli s vysokou pravdepodobnosťou zaznamenané pôvodné merania) na percentá, čím sa úplne stratila možnosť porovnania s inými údajmi. Údaje o ďalších parametroch „jedľovej bučiny“, „smrečiny“ a „holorubu s trávou“ samozrejme na stránkach LZ VLK chýbajú. Nevieme nič o sklone a expozícii svahov, vlastnostiach pôd, spôsobe využívania, ani o tom ten „holorub s trávou“ nebol náhodou pasienok. Podľa hodnôt v grafe asi bol... Ale skôr je pravdepodobné, že graf je celkom vymyslený, pretože rozdiely medzi „jedľovou bučinou“ a „smrečinou“ sú priveľké.

 

Chyba 6: Citovanie úplne nerelevantných zdrojov

Ako to má byť správne

Na dôkaz uvedenej vety (má asi znamenať, že potoky v Tichej a Kôprovej doline poskytujú prostredie pre rozmanité druhy) je potrebné citovať nejakú prácu skúmajúcu diverzitu vodných a pobrežných druhov, obsahujúcu zoznamy alebo aspoň počty zistených druhov. Vhodné by bolo aj porovnanie ich diverzity s inými lokalitami. Autor by týmto nahradil svoj nedostatok poznatkov o týchto druhoch.

Refúgium druhu znamená "útočisko druhu počas nepriaznivých podmienok". Nie je jasné, akým druhom slúžia potoky ako refúgium. Existujú vari nejaké druhy, ktoré počas nepriaznivého obdobia žijú v potoku a inokedy sa prechádzajú po lese? Alebo chcel autor povedať, že sa sem pred ľuďmi stiahli druhy z dolného toku? Lenže práve tok Belej pod Tichou a Kôprovou dolinou predstavuje jednu z najkrajších ukážok horských bystrín na Slovensku. Takže termín refúgium je tu použitý chybne.

Pri tejto metóde uvedie autor „literatúru“, ktorá nemá s tým, čo chce autor dokázať, nič spoločné. Ing. Topercer, CSc. Napríklad vo svojom stanovisku ku kauze Tichá a Kôprová dolina zaslanom Ministrovi životného prostredia SR citoval článok Krno , 2005 z ktorého "prevzal" informáciu, že „horské vodné toky v území plnia funkcie refúgií pre bohatú vodnú i príbrežnú biotu“. Takáto citácia naznačuje, že daná publikácia je venovaná výskumu druhovej diverzity vodných tokov Tichej a Kôprovej doliny a že zistila nejaké významné údaje o výskyte druhov v týchto dolinách. V skutočnosti je tento článok len jedným z množstva krátkych stanovísk ku kauze Tichá a Kôprová, zaoberajúcich sa všetkým možným, len nie skutočným predmetom sporu (zhodou okolností sa pri návrhu spracovania kalamity bral na vodné toky osobitný ohľad a drvivá väčšina kalamity sa nachádza mimo potokov). Krnov článok neobsahuje žiadne vlastné údaje o výskyte konkrétnych druhov, ba ani odkazy na literatúru, ktorá by takéto údaje poskytovala. Ide len o dosť všeobecnú úvahu, z ktorej ani nie je vždy zrejmé, kedy hovorí o uvedených dolinách a kedy o iných tokoch a jazerách, kedy o minulých zásahoch a procesoch (stavba hotelov, prehlbovanie koryta) a kedy o budúcich "hrozbách". Nie je teda jasné, prečo Topercer považuje za potrebné tento článok citovať. Navyše sa v citovanom článku Topercerova veta priamo nevyskytuje a je sporné, či z neho možno záver o "bohatej vodnej a príbrežnej biote" vyvodiť - článok skôr hovorí (hoci dosť všeobecne) o negatívnych dopadoch minulosti na predmetné potoky a potrebe nápravy. Ja dodávam, že ide o vody chudobné na živiny s veľmi jednoduchými spoločenstvami (napríklad brehové porasty deväťsilov, oligotrofné horské vodné toky), takže termín "bohatá biota" nie je príliš na mieste.

 

Chyba 7: Chybné pochopenie citovanej informácie

Občas, zrejme skôr nedopatrením, citujú autori nejakú prácu úplne nesprávne a teda zbytočne. Vyberú výrok alebo graf, ktorý v skutočnosti hovorí niečo celkom iné, ako v ňom vidia oni.

Túto chybu nám dokladá napr. úplne nesprávne citovaný graf (Andrea, 2003), ktorý nájdeme v liste LZ VLK[4] zaslanom Ministerstvu životného prostredia SR a Európskej komisii. Graf má, podľa autorov, dokazovať, že ležiaca kalamita chráni pred eróziou a lavínami lepšie ako rúbanisko a to po dobu "minimálne 40 rokov". Na extrémnych svahoch (o akých píše Andrea) by to bola pravda, hoci určite nie po dobu 40 rokov - na miernych svahoch kalamitísk v Tichej doline je to nepodstatné. Keď sa však pozrieme lepšie, zistíme, že citovaný graf neporovnáva vývoj na plochách so spracovanou kalamitou a ponechanou kalamitou, ale ilustruje postupné preberanie ochrannej funkcie následným porastom na jednej a tej istej ploche, na ktorej kalamita nebola spracovaná!!! Ukazuje teda, že tesne po kalamite chránia pôdu vývraty, stojace sucháre a zlomy, neskôr, ako sa rozkladajú, začína už pôdu chrániť dorastajúci mladý les. Interpretácia grafu autormi je teda úplne chybná. Pre úplnosť ešte dodám, že obe krivky sa pretínajú vo veku 30 rokov, nie 40 ako sa domnievajú autori, a že ide len o schematické znázornenie autorovej hypotézy (veľkosť ochrannej funkcie nie je vyjadrená v žiadnych jednotkách), ktorá by aj tak nebola príliš významným argumentom.

Navyše, práca, z ktorej pochádza graf hovorí, že ani spracovaný polom (resp. akékoľvek rúbanisko) neprestáva plniť pôdoochrannú funkciu úplne, pretože tu ostávajú pne a korene (ako je uvedené aj v citovanom grafe) a ostáva tu aj bylinná vegetácia. V tomto prípade môže ísť aj o "úmyselnú chybu", pretože v liste je graf vložený ako malý, takmer nečitateľný, obrázok (pôvodný graf nájdete na str. 206 originálu tejto práce - mimochodom Andrea je len jedným z krstných mien Andrey Doris Kupferschmid Albisetti).

 

Ako sa v tom má čitateľ zorientovať

Ako prvá pomôcka nám poslúži zdravý sedliacky rozum. Pokiaľ niekto verí svojej logike a svojim rozumovým schopnostiam, tak by sa nemal nechať ohúriť nijakou autoritou alebo počtom citácií. Každý by mal sám posúdiť celý článok a porovnať ho s „konkurenčnými“ článkami, či ho tie druhé náhodou neoslovia viac.

Druhou pomôckou je usilovnosť. Citáciám netreba slepo veriť, treba si ich občas aj skontrolovať. Najmä v prípade, že nám na predmete sporu bytostne záleží. Internet je pri takomto overovaní výbornou pomôckou. Ak zistíme, že citovaný článok je nekvalitný, prípadne, že celá práca (už pri zbežnom prečítaní) hovorí o čomsi inom, ako nám naznačuje autor, pomyslíme si svoje.

Porovnať môžeme aj významnosť zdrojov. Hoci nič nie je nespochybniteľné, učebnica, oficiálna metodika či právna norma sú spravidla viac ako internetový článok alebo práca nejakého „exota“. Veľký význam má potvrdenie určitých hypotéz z nezávislých zdrojov. Vždy je vhodné, ak zoženiem zdroj pochádzajúci od autorov, ktorým je (bol) predmet súčasného sporu ľahostajný, pretože sú z úplne iného vedeckého odboru alebo žili v čase, keď dnešný spor ešte neexistoval. Naopak, malú cenu môžu mať citácie z vlastného tábora, najmä pokiaľ autor ani náznakom nepripúšťa, že by sa mohli aj mýliť a nepokúša sa aj práce svojich "súkmeňovcov" hodnotiť aspoň trochu kriticky.

Ak sa niekto v predmete sporu príliš nevyzná, alebo mu na ňom jednoducho nezáleží, mal by aspoň ostať trochu skeptický a vedieť, že v praxi sa málokedy potvrdilo, že sa napr. niečo robilo celé storočia bez jediného rozumného dôvodu zle, že nejaká profesná skupina je a priori zlá, nevzdelaná a že jedna skupina ľudí má patent na rozum, zatiaľčo druhá je úplne uletená. A uvedomiť si, že podozrivý je skôr ten, kto takéto veci hlása.

Poznámka na záver: Ospravedlňujem sa aktivistom za tento, trochu agresívny, článok. Chcem však začať písať o viacerých kontroverzných témach a rád by som sa vyhol argumentácii podobnými citátmi, akých príklady som tu uviedol.


[1] Mika, Schwarz, Jankovič, Zúbrik, Štefančík a kol.: NPR Tichá a Kôprová: Štúdia posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na priaznivý stav predmetu ochrany, január 2007, ŠOP SR | PDF |

[2] Polák, Křenová a kol.: Hodnotenie dokumentu NPR Tichá a Kôprová - Štúdia posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na priaznivý stav predmetu ochrany, apríl 2007, WWF | PDF |

[3] European Commission (2003), NATURA 2000 and forests ‘Challenges and opportunities’ Interpretation guide, European Commission, Brussels| anglický originál | český preklad |

[4] Baláž, Fiala (2007) Vyjadrenie LZ VLK k štúdii posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na priaznivý stav predmetu ochrany v NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina | PDF |

[5] Bedřich Moldan: Ochrana přírody: partnerství místo paternalismu, Ochrana přírody, 59, 2004, č.8 | PDF |

Hlavné správy

ZAHRANIČIE

Na východe Ukrajiny prišli o všetko, teraz sa musí ukázať západ

Napriek posilnenej mobilizácií majú regióny ukázať vzájomnú solidaritu.

KOMENTARE.SME.SK

Cynická obluda: Ďalší šokujúci vývoj

Matovič ukázal ďalšiu dobre stráženú nahrávku.

KOMENTARE.SME.SK

Procházka je väčší amatér, ako sa zdalo

Procházka nie je žiadne politické neviniatko a pláva na rovnakej lodi ako Matovič.


Už ste čítali?